lepsie v: http://burundi.sk/dusan/carrythatweight/images/5/51/Pzi.esej.research.txt
polit econ
[186] Badiou – 3 mozne zlyhania revolucnej lavice
=> vsetko zle. treba revolucneho agenta ktory je neoddelitelnou sucastou systemu dostat do subjektivity
/ akoze treba byt politickejsi? a revolucnejsi v kazdodennosti?
Marx pre-1850s: ‘Marxist’ theory
ciel, postcapitalist society, je socialna forma kde transhistoricka praca, oslobodena od fetters of trhu a osobneho vlastnictva,
has openly emerged as the regulating principle of society.
‘economic base’ vs legal/ideological ‘superstructure’
naive historicist evolutionism ~ ahistorical absolutization of labor (process of mat prod and repr of life) as ‘key’ to other phenomena
cosi s Heideggerovou dialectic-of-Enlitenment temou technokratickej ‘instrumental reason’ to ma, ze domination is grounded in very notion of labor
eg. German Ideology
Marx v 1850s inspirovany znovucitanim Hegelovej Science of Logic, vsetko prehodnotil a skomplikoval
mainly in: Grundrisse, a najma Capital
dosiel na to ze commodity fetishism ako iluzia nie je len sekundarna reflection, ale operuje v srdci ‘realneho procesu vyroby’
cize uloha nie je odhalit ako sa z bezneho reallife objektu stava fetisizovana komodita (mysterious theological entity),
ale odhalit ‘metaphysical subtleties and theological niceties’ v naoko beznom objekte
comm fetish = belief that commodities are magical objects with inherent metaphysical powers
Karatani: marx inak zacal tym ze kritika nabozenstva je pociatok vsetkej kritiky, presiel ku kritike filozofie, a skoncil pri kritike polit econ,
pri ktorej sa oblukom dostal naspat k tomu ze viera (v objekty) je v srdci ‘prizemnej’ ekonomickej aktivity
Engels tiez chapal produkciu jednak v ekonomickom zmysle (extrakcia komodit z prirody), jednak v spolocenskom (produkcia zivota, napr rodenie)