not

ad statna hymna a vlastenectvo by id adam
(moja verzia – prababka)
http://kyberia.sk/id/5210889
korene sú jasné. Slovenská intelektuálna elita sa voči vlastenectvu vymedzila už na začiatku, keď SR ako štát vznikla. Väčšina elít bola proti rozpadu ČSFR. Keďže mafiánska klika potrebovala samostatné Slovensko kvôli svojim zlodejským zámerom (s národom to malo pramálo spoločné), stavili na národnú kartu, pretože je to najjednoduchšie. Od vtedy sa téma vlastenectva spája s najväčším bahnom, ktoré na Slovensku máme – od Mečiara, cez Slotu, Rafaja, Malíkovú až po Markuša. S týmto sa intelektuálna elita nemôže identifikovať a teda má prirodzenú potrebu vymedziť sa proti tomu. Žiaľ, za 20 rokov sa nenašiel nikto z “demokratického” politického spektra, kto by bol schopný redefinovať vlastenectvo a prevziať národnú agendu. Prvý, kto to mimo hejslováckych mafiánskych štruktúr spravil je paradoxne komunista Fico a vychádza mu to (čo je úplne jasné, vlastnectvo je dobrá agenda) – o dôvod viac pre intelektuálov káľať na všetko, čo sa s tým spája. Mne je z tejto našej elity na blitie, včerajší Hríbov komentár, dnes Fila a x ďalších. Sami si tú tému nechali ukradnúť a teraz drístajú tak, že to snaď nie je ani možné. A ľudia, ktorí nemajú radi Rafaja sú prirodzene s nimi, bez toho, aby sa zamysleli nad obsahom.
+
http://kyberia.sk/id/5209176
Najlacnejším druhom hrdosti je však hrdosť národná; prezrádza totiž o tom, kto je ňou ovládaný, že trpí nedostatkom individuálnych vlastností, na ktoré by mohol byť hrdý – inak by nesiahal po niečom, čo má spoločné s toľkými miliónmi. Kto má významné osobné prednosti, bude skôr spoznávať chyby svojho vlastného národa, lebo ich má ustavične na očiach. No každý žalostný hlupák, ktorý nemá na svete nič, na čo by mohol byť hrdý, siaha po poslednom prostriedku, aby hrdý mohol byť, po národe, ku ktorému práve patrí; ním pookrieva a je vďačne pripravený hájiť všetky chyby a hlúposti svojho národa rukami aj nohami.
Národnému charakteru, keďže sa týka množstva, nikdy nebude možné úprimne priznať veľa dobrého. Ako národný charakter sa skôr nazýva odlišná forma, v akej sa v každej krajine javí ľudská ohraničenosť, zvrátenosť a špatnosť.
(Schopenhauer)

[126-127]
velmi dobry doc

[111]
summary of mainstream CEE art

[116, 118-120]
via CBC doc film