ach –> dusanson —
21:38:56 – 16.05.2008
ďakujem za komentár!!! oveľa lepší ako posudok od rankova, kde mi vypočítava kde som zabudol napísať čiarky v texte :)
rád sa s tebou stretnem, ale a) asi som chorý, smrkám b) mám zajtra narodeniny a s tým sa spája zopar rodinných úkonov c) mám prácu na doma a mal by som cez víkend opraviť 21 strán bibliografických údajov
potrebujem si teraz ujasniť tému doktorátu, v oblasti autorstvo, piráti, sociálne siete, alebo i inde.
dusanson –> ach —
18:45:52 – 16.05.2008
Strohy feedback —
Pekny text, v slovencine ani cestine som v podstate nic podobne zatial necital,
zasluznu pracu si odviedol :)
Je sympaticke, ze citujes aj zdroje z tohto roka a je tam siroka bibliografia.
Nenasiel som vela, mozno az ziadne determinizmy — ze by jeden fenomen sposoboval dalsi
(kedze je jasne, ze vsetko je prepojene so vsetkym a cokolvek vplyva na cokolvek ine
[co i len v tazko postrehnutelnej miere]).
Mozem byt aj kriticky?
Snad budem k veci.
Nie je mi jasne, co bola vlastne priorita prace — zamerat sa na ekonomicky (zmeny v modoch
produkcie v prostredi neskoreho kapitalizmu), sociologicky (ako suvisi fenomen prozumenta
so socialnou interakciou), pravny (legalne otazky pri tvorbe publikovanej na internete)
umelecky (kunsthistoricky), alebo iny aspekt autorstva? Alebo ak na vsetky, tak aka je tvoja
pozicia? Si myslim, ze ‘objektivna’ pozicia vyskumnika (resp. pohlad Bozieho oka) sa dnes
neda obhajit.
V zabere “elektronickej komunikacie” spominas len internetove prostredie
(chybaju napr. mobily, satelity) — neskor to myslim na jednom mieste obhajujes,
ale samotny nazov prace je predsalen trochu zavadzajuci.
V ramci internetu je dalsim velmi podstatnym formatom mailing list — vid napr archivy
a nasledne aj papierovo vydane readre zo Spectre alebo Nettime.
Z historickeho pohladu na autorstvo v elektronickom prostredi mi pride zasadne
spomenut, ze to zacalo na poli softveru, a konkretne s licenciami GNU GPL.
Ten reflektuje aj silnu copyleftovu kulturu, s odlisnymi ideami ako CC.
Ad autor –
Spominas Bourdieuove koncepty kapitalu — prisiel tiez s teoriou pola (okolo 1993), ktora by ta
mohla zaujimat. Prezentuje ju ako alternativu voci inym dvom pristupom ku kulturnej produkcii:
(1) (post)strukturalistom, ktori sa zameriavaju na dielo tak, ze ho vytesnuju od socialnych a
ekonomickych podmienok produkcie, a (2) kritickej teorii (oplyvnenej marxizmom), ktora sa zas
obmedzuje na socialny povod autora a/alebo zamyslaneho publika.
Tvrdi, ze zavedenim teorie pola obchadza ich obmedzenia: rozne polia su charakterizovane
poziciami a zastavanim pozicii jednotlivymi umelcami, dielami, spisovatelmi, textami, ktore
si vydobijaju vlastne miestecka v tej-ktorej oblasti.
Bruno Latour, John Law a dalsi idu v tomto este dalej. V actor-network theory sa vyhybaju
antropocentrickemu ponatiu autora (cloveka dominujuceho celemu procesu produkcie,
vratane technologii), a stavaju vedla seba do nehierarchickych vztahov nielen ludi a diela,
ale aj idey, techniky, technologie a dalsie “hybridy”. Klucovym pre tuto teoriu je tiez
radikalne odmietnutie dualizmu priroda – kultura. (Mozno by tu bolo zaujimave rozvit
tiez koncept peer production).
V praci mi chyba uvaha o povahe diela v novych podmienkach.
Zaujimavou je tiez sirsia rola verejnej domeny:
ustava, vzduch, voda, galaxia
(ta sa ale netyka elektronickej komunikacie).
Kapitolka 3.4.3 by si zasluzila rozvit viac.
Nenasiel som odpovede napr na:
– preco maju niektori autori zaujem sirit diela volne?
– preco publikum masovo ignoruje pravne obmedzenia nakladania s cudzim dielom?
Tym ze je praca v slovencine, opis situacie v CC a pripadne GNU GPL v nasom regione (SK, CZ)
by bol urcite velkym prinosom.
Ale treba povedat, ze som si to zatial nestihol precitat cele poctivo, skor len pasaze
a ine letiacim okom.
Co dalej —
pre mna by bolo velmi zaujimave si od teba precitat viac o povahe a produkcii diel
(teda hybridov, amalgamov) v novych podmienkach (teda formou peer-production,
neviditelnej prace, cez socialne siete a podobne) — v ramci toho by bolo autorstvo
jeden z dolezitych aspektov.