MULTIPLACE 2007 / festival sieťovej kultúry / network culture festival / 13 - 22 04 2007
O Multiplace - Newsletter - Wiki - Podpora - Press - Kontakt - MTP 2006 - MTP 2005 - MTP 2004 - MTP 2003 - MTP 2002 - English

 
 
 
 
 
 
O kultúre sietí
Dušan Barok (SK/CZ/DE)
 
Bill Cooke a Uma Kothari v úvode knihy Participation: The New Tyranny? (2001) identifikujú tri typy tyranie participácie: pretrvávajúcu dominanciu medzinárodných agentúr a ich donorov v rozhodovaní, skrývanú za rétoriku a praktiky participácie, ďalej dôraz na participatívnosť postupov, ktorým zahmlievajú ich obmedzenia utvrdzujúce miestne mocenské rozdiely, a nakoniec dominanciu participatívnej metódy, ktorá zamedzuje diskusii o iných metódach vývoja.

K spartakiáde online kreativity

Participácia, sociálne sieťovanie a otvorenosť zažívajú boom. Trh zaplavujú free a open rozhrania ponúkajúce užívateľovi extatický zážitok sociálneho sieťovania. Online služby sú natoľko inteligentné, že z kľúčových slov obľúbeností svojich užívateľov dokážu extrahovať ich esenciu bytia, resp. osobnú politiku pozornosti a prispôsobiť svoje služby až k dusivému úžitku jednotlivca. Sociálny kapitál sa dnes zarába headhuntingom nových „priateľov” na MySpace, účasťou na udalostiach v Second Life, ktoré budú zajtra hore v diggoch, či odporúčaním kapely pre svojich známych, ktorá vystúpi do Last.fm Top 10 o týždeň (odporúča sa rotáciou v domácom jukeboxe). Jason Calcanis z Weblogs Inc poskytovateľom služieb navrhuje identi? kovať top 5% užívateľov s takýmto kapitálom a kúpiť si ich čas. Offline svet je pre mnohých out.

Vyhypeované web 2.0 portály pristávajú v portfóliách mediálnych korporácií za miliardy dolárov. V online svete je dnes participácia na web 2.0 dobrodružstve imperatívom. Už to nie sú len bieli muži na Západe: Ségolene Royal vedie v Second Life volebnú kampaň, na americkej strane ju má najlepšie zvládnutú černošský kandidát Barack Obama, a v SL zároveň aktivisti vytvárajú protestné diela o každodennom živote v Iraku. Sociálny web je pre všetkých — akademikov, podnikateľov, aktivistov, sex turistov, umelcov, či tzv. menšiny. Okrem 3D života v SL vedieme „ploché„ životy na MySpace, Last.fm, YouTube, či Flickri. Tézy Cooka a Kothari sú dnes aktuálne pre agentúry ako Linden Research Inc, News Corp, Google Inc, Yahoo Inc. Užívateľovi-tvorcovi ich portály osekávajú participáciu na komunikáciu s ostatnými užívateľmi a upload/download obsahu, vyraďujú ho z rozhodovania o ďalšom smerovaní siete. Štatistiky ostatných užívateľov, distribučné práva na obsah a vlastnícke pomery služby samotnej ostávajú strategickým ? remným tajomstvom. Revolúcia sociálneho webu ignoruje demokratickú konfiguráciu P2P sietí a pavučiny, a koncentruje mocenské nástroje poskytovateľom služby.

K franchisingu offline kreativity

Sieťová kultúra ale neznamená presťahovanie sa na internet, podobne ako mediálna kultúra neznamenala presťahovanie sa do TV štúdia či kina. Sieťová revolúcia prebieha aj of? ine. Share začal ako spontánny hudobný jam v newyorskom bare, keď sa pár miestnych softvérových hudobníkov rozhodlo využiť voľnú aparatúru pred večernými akciami. Idea v podstate spočívala v presune mixpultu z rohu miestnosti do stredu a rozťahaní káblov so zásuvkami po miestnosti, takže sa mohol zapojiť a odpojiť kto kedy chcel. Po štyroch rokoch je zo Share pravidelný event raz za týždeň v NYC, niekedy sa ukážu traja, inokedy 15 hráčov. Dvakrát sa objavil na Transmediale a v marci tohto roku bol privezený ako týždenný workshop do Budapesti v rámci expanzie formátu do strednej a východnej Európy. Tá zodpovedá kvázi franchisingovému modelu distribúcie formátu s jednotnou propagáciou (spoločný web pre Share „pobočky„) a organizovaním jednotlivých eventov „zdola„ miestnymi hudobníkmi. Rozdiel je v anti-kurátorstve — obsah je vždy ponechaný situácii, neexistujú konceptuálne mantinely.

Podobne funguje Le Placard, platforma pre slúchadlové koncerty. Vyšla z parížskeho bytu — tu si miestni zvukoví umelci a hudobníci vyhradili sloty pre svoje vystúpenia a slúchadlá boli východiskom z rušenia nočného kľudu, navyše mohol hrať v každej izbe niekto iný. Le Placard si zažila dvakrát aj Bratislava.

Nejde len o zvuk, glokálne workshopové formáty akcií ako nástrojov umeleckej produkcie a sociálneho sieťovania existuje viac. Z Columbia University vyšiel do 60 miest event s mottom „people doing strange things with electricity„. V prípade Dorkbotu ide o kreatívne stretávky technologických nadšencov.

Spoločnou pre takéto sieťové eventy je hobby nátura udalosti (vrátane pozitívneho a konštruktívneho nastavenia mysle), forma a prezentácia sú organizované globálne, komunita a obsah ostávajú lokálne. Technologický setup je spravidla digitálny, čo určuje aj vlastnosti výstupu, no je otvorený aj analógovým nástrojom, ktoré vnášajú exotické prvky.

Malá domov

Čím prechádza kultúra u nás? Potrebujeme trh, kritiku, osobnosti, investície, lepšie školstvo, mobilitu, ľudí zvonku, kvalitu. Určite áno. Ani sme sa nenazdali a vlna vzostupu životnej úrovne sa odrazu týka aj sféry kultúrnej produkcie. Dichotómia roztrúseného a protestujúceho undergroundu na jednej strane a ideologickej kultúry na druhej je preč a odrazu tu máme celé spektrum postojov umelcov a kultúrnych producentov k zrážkam globálnej, tradičnej a miestnej tvorby. Populistické umenie niekedy pôsobí ako socialistický realizmus po opici, korporátne umenie hľadá konzumentov humoru, hľadajúci sa umelci sa marketujú avantgardnými gestami. Spoločenské problémy akoby boli rezervované pre spektákel v masmédiách, osobný svet pre rodinné TV shows, experimentovanie s novými technologickými formami pre IT ? rmy. Protest a kritika, ktoré držali pokope alternatívu a underground, sú preč, intelektuálna masa sa zabáva a oslavuje. Veľké sny sú splnené, na malé nie je čas: Západ je ok, Východ je ďaleko. Kde sú výzvy?

Už teraz stojíme zoči-voči „čakateľským„ kultúram a schopnosť otvoriť výmenu bez ziskov, bez toho aby sme exportovali svoje hodnoty, pamäť či skúsenosti, nepríde darom. Kde ale hľadať umelecké praktiky, na ktoré by mohlo nadväzovať dnešné kolaboratívne umenie, aby nezačínalo odznovu? Existujú kolektívy, ktoré nevznikli preto, aby sa jedni mohli skryť za druhých, a z ktorých sú zreteľne počuť jednotlivé hlasy a ktoré nepotrebujú byť napodobňované?

Aj-aj, ani-ani

Nie sú siete na dnešnú dobu príliš "makro"? Nie je kolektív s hojným počtom účastníkov a niekoľkoročnou tradíciou podozrivý? Zaujímavejším ale môže byť pohľad na fluktuáciu jej participantov, diverzitu výstupov alebo neuchopiteľnosť skupiny ako takej.

Sieť a otvorenosť môžu byť rovnakými imperatívmi ako demokracia alebo sloboda. Ako kontraproduktívne sa môže ukázať podujatie sa na expanziu, resp. „budovanie„ siete (z akýchkoľvek dôvodov), či export siete do nových oblastí. Úskalím zefektívňovania širokej participácie tiež môže byť nástup na proces jej formalizácie — zavádzanie členstva, príspevkov, pravidelnosti, reprezentantov, a vôbec definovania sa voči svojmu okoliu. Následky sú častokrát veľmi podobné: prechod z realizácie osobných pohnútok na plánovanie aktivít organizácie; devalvácia mena na značku; preorientovanie sa z tvorby nových cieľov na udržateľnosť organizácie. Momentálne je na takúto formalizáciu nastavený právny systém na Slovensku, v Čechách, i inde. Mnohé zoskupenia sú kvôli získaniu finančnej podpory v schizofrenickej situácii — medzi existenciou „papierovej„ formálnej hierarchie pre potreby štátneho aparátu a neformálnou aktivitou mimo dosahu jeho kontroly. Nie je jednoduché povedať, či je to konštruktívny dualizmus. Pokusy o jeho premostenie do akéhosi vzájomného kompromisu sú ale reálne a majú často za následok rozpad takto vymodelovanej štruktúry na rozchádzajúce sa záujmy, vytratenie sa spoločných východísk, a tým rozídenie sa do nových zoskupení.

Zo stredov sietí

Ťarcha siete možno vždy bude stáť na niekoľkých komunikatívnejších jednotlivcoch, ktorí vidia dlhodobé ciele a budú pre ostatných centrami iniciatívy. Sieť je tiež viera, že to môže byť inak. Čo také nám sprostredkúva sieťové usporiadanie vzťahov? Sieť môžeme úradnícky mapovať, politicky v nej identifikovať záujmy, marketingovo ňou distribuovať, teoreticky ňou prechádzať naprieč disciplínami, historicky ju nachádzať v minulosti, a spoločne zmnožovať jej hodnotu, aby ju nakoniec niekto kúpil.

Sieť mala kedysi stred, ústrednú postavu. Koho ale baví zadávať úlohy ostatným, keď si môže predsavzať vlastné úlohy, prípadne spoločne s niekým, keďže má čas, pretože nezadáva úlohy ostatným? To neznamená odklon od dlhodobých cieľov. Porovnajte ale dlhodobú víziu prežitia značky (nech reprezentuje čokoľvek) s trvácnosťou danou individuálnymi cieľmi. Stredom, prostredníkom je dnes algoritmus. Pre sieťovú komunikáciu používame softvér u mobilného operátora, mailing listy, e-mailové servery, webové aplikácie.

K sieťovým umeleckým artefaktom

Sieť priniesla umelcom a kultúrnym producentom nové, slobodné nástroje. Dnešný priestor pre sieťové umenie sa líši od priestoru pred desiatimi rokmi. Umelec nemusí iba vytvárať nové prepojenia, pretvárať existujúce artefakty. Nemusí sa ani uspokojiť s úlohou obhajcu alebo štatistu spoločenských tabu, normality či trendov. Nemusí ani reprezentovať iných ľudí. Obaly, reklama, nízka cena, mediálna sila značky, či všadeprítomnosť už akoby nestačili zakrývať pôvod kultúrneho artefaktu. Proces jeho tvorby je zreteľnejší, spoločnosť je náročnejšia a zaujíma sa o pozadie produktov, ktoré konzumuje. Ich príbehy sú čitateľnejšie. Nebaví nás už len show, povrch, závery. V konečnom výstupe chceme čítať rozhodnutia prijaté počas cesty artefaktu.

Umelci a kultúrni producenti preto majú dôvod otvárať proces tvorby, spriehľadňovať, divák si môže užiť dekódovanie výsledného artefaktu, môže sa ešte predtým zapojiť do jeho formovania. Publikum má bližšie k forme kolektívu.

Kolaboratívna tvorba nepotrebuje mechanizmy na pritiahnutie diváka, šoky, kvalitu. Čomu pomôže, ak kritik zadrží dych a ukáže na nedostatky až keď je po všetkom? Kritika má svoje miesto aj vo fáze konceptualizácie projektu. Ako divák poznám pocit, že i keď prídem na predstavenie načas, akoby som predsa len niečo zmeškal. Aktívnejší zážitok?

1.Apríl 2007
(1.časť)

Ďakujem Magde Kobzovej, Slávovi Krekovičovi, Palovi Fabušovi, Oliverovi Rehákovi, Viere Levitt a ďalším za komentáre (aj) na mailing liste mtp-teoria, http://okno.all2all.org/pipermail/mtp-teoria/2007-April/

Research:
Sieťová kultúra, http://kyberia.sk/net-cultures
Report zo Share, Budapešť, http://okno.all2all.org/pipermail/mtp-teoria/2007-March/000065.html, 22.3.2007
 
 
(cc) 2007 Multiplace - Newsletter - Wiki - Podpora - Press - Kontakt